Január
Február
Marec
Apríl
Máj
Jún
Júl
August
September
Október
November
December

Marec

1. Zvykni si vidieť okolo seba zlo bez toho, aby to tebou otriaslo.
   
2. Pamätajte si, že podmienkou pokroku je utrpenie a že priateľstvo zmierňuje smútok, ktorému by sme sa nevedeli vyhnúť.
   
3. Som vo veku, kedy sa mám postiť a zajtra sa postím s Cirkvou. Či nie som vo veku, kedy mám trochu trpieť a zápasiť ako ona?
   
4. Kresťanská láska nemôže existovať v srdciach viacerých bez toho, aby sa neprejavila navonok. Je to oheň, ktorý hasne, keď mu chýba palivo. A palivom lásky sú dobré skutky.
   
5. Je dosť miesta pre všetky možné charitatívne skutky, bez toho, aby si navzájom škodili.
   
6. Nakoľko je len možné, nech nastane medzi ľuďmi rovnosť.
   
7. Ľudí dnešnej doby nerozdeľuje otázka politických foriem, ale sociálna otázka, ktorá spočíva v tom, či zvíťazí duch egoizmu alebo duch obety (13. novembra 1836).
   
8. Existuje mnoho ľudí, ktorí majú príliš mnoho a chcú mať ešte viac. Existuje však omnoho viac ľudí, ktorí nemajú dosť, nemajú nič a chcú si vziať, ak sa im to nedá. Medzi týmto dvomi triedami ľudí je boj (...) a hrozí, že bude strašný. Z jednej strany moc zlata, z druhej strany moc beznádeje (13. novembra 1836).
   
9. Spravodlivosť je posledné morálne útočisko, posledná svätyňa terajšej spoločnosti. Keď ju vidíme obklopenú odpadkami, nečistotou, pre mňa je to dôvod k rozhorčeniu, ktoré v každej chvíli opakujem.
   
10. Potreba je veľká. Nezdá sa vám, že burina egoizmu sa stále množí? (...) Ale myslíte si, že nemáme čo robiť, nič zmeniť v nás, nič vylepšiť, aby sme prispeli k týmto zmenám?
    
11. Kto ma oslobodí od mňa samého, ak nie Ten, od ktorého prosíme, aby nás oslobodil od zla? Prosme spoločne a dostaneme.
    
12. Mzdu musí zaplatiť robotník, t. j. všetko, čím slúži priemyslu.
    
13. Veľký priemyselný majetok je porovnateľný tým krutým kráľovským veličenstvám, ktoré vynášali do nebies a nechávali sa niesť na pleciach ľudí.
    
14. Verejná charita musí zasiahnuť v čase kríz. Ale Charita znamená ošetriť rany napadnutého pocestného olejom. Spravodlivosť má za úlohu zabrániť útokom.
    
15. Ponuka a dopyt sú v prirodzenom vzťahu... Avšak služby majú prirodzenú hodnotu; ale keď služby Pána a služby Robotníka sú zoči-voči, a ten prvý si vezme taký diel ako lev, potom ide o úžeru.
    
16. Ide o vykorisťovanie, keď pán považuje robotníka nie za spoločníka, pomocníka, ale za nástroj, z ktorého vyťaží čo možno najviac služieb za najnižšiu cenu, aká existuje.
    
17. Vykorisťovanie človeka človekom znamená otroctvo. Robotník – stroj je len časťou kapitálu ako otrok v minulosti. Služba sa stáva otroctvom.
    
18. Ústami môžeme mrmlať množstvo modlitieb, a predsa nemať ten vrúcny vzlet, ktorý dvíha k nebu, ani zbožnosť, ktorá sa odovzdáva materskému vedeniu Božej prozreteľnosti, bez šomrania na súčasnosť, bez obavy zo zajtrajšku.
    
19. Aby som znovu povstal, veľmi potrebujem priateľstvo a lásku.
    
20. Božia sláva sa nikdy nezaujímala o to, aby skrývala chyby spravodlivých. Neveriaci sa môžu z toho tešiť, slabí diviť.
    
21. Keby sa všetci katolíci odhodlali vydať všetky útlaky, o ktorých sú poučovaní a poučiť sa zo všetkých útlakov, ktoré by chceli zverejniť, nepochybujem, že skôr či neskôr by sa im podarilo byť rešpektovanými.
    
22. Koľko zla sa deje vo svete nerozvážnosťou a nesmelosťou čestných ľudí.
    
23. Nezabudneme ísť k voľbám. Dohodneme sa, že budeme mať čestných, obetavých a veriacich predstaviteľov.
    
24. Je to zlá aliancia: katolíci a porazená buržoázia. Bolo by lepšie oprieť sa o ľud, ktorý je skutočným spojencom Cirkvi, chudobný ako ona, požehnaný ako ona všetkými požehnaniami Spasiteľa.
    
25. Ó, Panna Mária! Ako Boh dobre odmenil pokoru svojej služobnice!
    
26. Nepoznáme dosť dobre hodnotu tohto úžasného práva volieb, ktoré Božia vôľa a vôľa ľudu vkladá do našich rúk. Naša republikánska výchova začína a je to jej prvá lekcia: že v našom ľudovom a následne hospodárskom štáte nič sa nestráca bez škodlivých následkov.
    
27. Nebojte sa, keď zlí boháči, dotknutí vašimi diskusnými prejavmi, vás budú menovať komunistami, tak ako svätého Bernarda považovali za fanatika, pomätenca.
    
28. V morálke nepoznáme, čo je to nutné zlo.
    
29. Nie, nie! Konverzia nenastáva zákonmi, ale mravmi, postupným obliehaním svedomí ľudí.
    
30. Naučme sa v prvom rade obhajovať naše presvedčenia bez nenávisti voči našim protivníkom. Naučme sa milovať tých, ktorí zmýšľajú ináč ako my. Naučme sa spoznávať, že kresťania sú vo všetkých táboroch a že Bohu možno slúžiť teraz tak, ako vždy.
    
31. Existujú dva druhy pýchy: tá, ktorá je spokojná so sebou – je najbežnejšia a nie najhoršia; a tá, ktorá je nespokojná so sebou, pretože očakáva veľa od seba a je sklamaná vo svojom očakávaní.

Apríl

1. V našich očiach chudobný, ktorému slúžime, nebude nikdy neužitočný, ako si myslíte. V našej viere človek, ktorý trpí, slúži Bohu, čím slúži i spoločnosti ako ten, ktorý sa modlí.
   
2. Údelom kresťanstva je omnoho menej vládnuť ako zápasiť a trpieť.
   
3. Naším cieľom je vlastne začať a udržiavať medzi kresťanmi hnutie milosrdenstva proti prehnanému zneužívaniu, ktoré ochudobňuje slobodný ľud a čo bude odteraz ich hanbou.
   
4. Slávou učeníkov Cirkvi je nájsť v ich podriadenosti aj záruku ich slobody, ktorú filozofia nezakúsila a to preto, lebo majú svojho Učiteľa na nebi, a neuznali ho i na zemi.
   
5. Pravda sa nebojí prenasledovania zo strany moci. Nepotrebuje jej priazeň.
   
6. Boh utvoril zem s nesmiernymi variantmi, čo bolo veľmi príjemné v jeho očiach. Priemysel je hrozbou, že do nej vloží monotónnosť, ktorá následne spôsobí únavu a nudu.
   
7. Keby sme vedeli, čo chce z nás Boh urobiť zajtra?! (...) Tak prečo sa máme trápiť nad tým, čo nariadi za desať rokov, veď za ten čas nás môže povolať na odpočinok.
   
8. Predvídavosť má svoje hranice a Ten, ktorý nás naučil prosiť chlieb náš každodenný, nám nikdy neradil zariadiť si pohodlie na desať rokov.
   
9. Je potrebné uspokojiť sa s tým, že spoznáme nám označené povolanie a ísť za ním energicky a pokojne, bez znepokojovania sa nad tým, čo je ešte skryté.
   
10. Boží ľud putoval 40 rokov, ale viedol ho prorok. Napokon ľud našiel svoje spočinutie. Ešte sme vôbec neukončili prechod púšťou, ale Cirkev vo Francúzsku má tiež svojich Mojžišov.
    
11. Skúšky, v ktorých je zjavná ľudská slabosť, sú akoby pozvaním navyše prosiť o božiu pomoc. Uvedomenie si potrieb každého posilňuje jednotu všetkých.
    
12. Áno, priateľstvo je potrebou a prináša so sebou svoju odmenu.
    
13. Spojením dvoch Zákonom je, že najdrahším menom Spasiteľa je: Syn Dávidov. Dvaja slepci z Jericha ho nazývajú takto a ja sám ho často vzývam ako oni: „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“
    
14. Z utrpenia sa rodí láska a z lásky všetky druhy krásy.
    
15. Byť mučeníkom je možné pre všetkých kresťanov. Byť mučeníkom znamená obetovať svoj život pre Boha a svojich bratov... či už je to obeta darovaná jedným razom ako holokaust alebo sa napĺňa pomaly a zhára deň a noc ako kadidlo na oltári.
    
16. Keby sa i celý svet zriekol Krista, v nevyjadriteľnej láske spojenia sa nachádza sila presvedčenia, ktoré mi dá silu pobozkať kríž a ísť proti nevere celej zemi.
    
17. Utešovať znamená dovoliť, aby uprostred chaosu bolesti vyprýštilo svetlo nádeje... je to blaho, ktorého udelenie si vyhradzuje Boh. Len jemu patrí právo tvoriť a vykupovať. Len jemu patrí právo utešovať.
    
18. Dnes ráno prichádzam čerpať v zjednotení sa so sv. Eucharistiou silu konať podľa Božej vôle, ktorá jediná ma môže podržať v mylnosti môjho srdca.
    
19. Viera je čnostný úkon, a tým i úkon vôle. Jedného dňa je potrebné chcieť obetovať svoju dušu, vtedy Boh dá plnosť svetla.
    
20. Po veľkonočných sviatkoch, po omladení duší je dobré, aby sme si uvedomili a povedali, či aj v nás viera a láska omladli.
    
21. Od 5. storočia mnohí svätí oceňovali Góthov, Vandalov, árijských Frankov a modloslužobníkov viac ako ochabnutých katolíkov z románskych víl. Úprimne povedané: nebolo istej zhovievavosti, aby neprestali dúfať nad spásou Chlodvika?
    
22. Boh ruín je tiež Bohom vzkriesení.
    
23. (Narodenie F. Ozanama) Sformuluj si dôstojnosť tvojho povolania ako človeka a trúfni si ju splniť.
    
24. Je jasné, že pokrok priemyslu je oprávnený, patrí k povolaniu ľudstva. Avšak nedokážem sa ubrániť pocitu niečoho nebezpečného, pokušiteľského, satanského.
    
25. Je nutné rešpektovať zem ako veľkú dielňu Prozreteľnosti a našu profesiu ako úlohu, ktorá nám bola darovaná. Je to prostriedok ako znášať nerovnosti, zlé chvíle a vyhnúť sa istému druhu skľúčenosti, ktorá sa niekedy skrýva za samotnou zbožnosťou.
    
26. Kresťanská láska hľadá Boha v celom stvorení, ktoré je stopou Stvoriteľa a akoby rebríkom, po ktorom sa možno dostať až k nemu.
    
27. Som rozčarovaný z tejto uniformity, ktorou materiálna civilizácia chce zahaliť svet.
    
28. Železnice mimoriadne zmenšujú vzdialenosti, ale postupne ako sa všetky pohyby zrýchľujú, činnosť života sa znásobuje, starosti a zaneprázdnenosť narastajú.
    
29. Nehovorte, že kresťania vedia milovať len Boha. Samotné kresťanstvo učí človeka milovať skutočne prírodu s úctou a bez hrôzy.
    
30. V kresťanstve sa idea a realita vôbec neoddeľujú. Idea existuje v Bohu, ale Boh, výsostne mocný a podvoľujúci sa, tvorí podľa svojho zámeru. Idea – myšlienka tak prechádza do stvorenia.

Máj

1. Za republikou, ktorá zaujíma len vzdelaných, sa vynárajú otázky, ktoré zaujímajú ľud... otázky práce, odpočinku a mzdy. Netreba si myslieť, že môžeme uniknúť týmto problémom.
   
2. Keď Boh dal otcom a matkám moc odovzdať život, dal im tým účasť na svojej stvoriteľskej moci a prozreteľnosti. Dal im moc žehnať, t. j. zvolávať šťastie na hlavy svojich detí a ustáliť na ich blahosklonnosť neba.
   
3. Láska vlastní z Božej prirodzenosti to, že sa obetuje bez toho, aby sa ochudobnila. Odovzdáva sa bez toho, aby sa rozdelila, a rozmnožuje sa.
   
4. Už nie som sám. Unikol som tomuto neustálemu návratu k sebe, k nedobrovoľnému egoizmu, ku ktorému je odsúdený človek, keď sa neobklopí posvätnými náklonnosťami. Je potrebné mať v hĺbke duše centrum, na ktoré sa môžu vzťahovať jeho túžby.
   
5. Otcovstvo je tiež istým druhom kráľovstva a kňazstva.
   
6. Už tak dlho hľadá moja duša tvoju. Išiel som ju hľadať tam, kde sa stretávame vždy, keď sa milujeme po kresťansky: v náručí Spasiteľa.
   
7. Obdiv je eminentne morálny pocit: dvíha, očisťuje a pripravuje.
   
8. Ak existujú v dejinách nekonečné vojny, invázie a tyranie, ktoré utláčajú mysle a prenechávajú miesto len brutálnej vláde sily, niečo iné existuje v známych bojoch, ktoré vkladajú silu do služby veľkých záujmov a tým do veľkých myšlienok.
   
9. Existuje jedna vec, ktorá jedine vždy konala divy – zázraky Božej všemohúcnosti a ľudskej vôle. Je ňou láska.
   
10. „Milovať budeš Pána, svojho Boha nadovšetko a svojho blížneho ako seba samého.“ Je to nádherný zákon, ktorý uznáva tri princípy ľudskej činnosti: nesmiernu a neohraničenú lásku nekonečného Boha, lásku k blížnemu a k sebe samému, ktorá je podriadená týmto dvom láskam.
    
11. Potrebujem morálne prostredie rodiny, pocit slova „MY“.
    
12. Neopatrnosť je tiež opustenie; ľahkosť je často bezúhonnosť a to, čo je naivné a detinské v nás je niekedy to, čo je najlepšie. A prečo by Boh stvoril tieto ruže života, ak nie preto, aby z nich uvil svadobnú korunu?
    
13. Byť spoločne znamená nechať prirodzene prekypovať to, čo sa hýbe, zmieta v srdci a vyliať to do srdca toho druhého, t. j. zliať toky dvoch životom a cítiť, ako plynú priezračnejšie a tichšie medzi brehmi, ktoré už nie sú také úzke. To znamená dopracovať sa k tejto jednote duší, ktorá je nádherným dielom lásky.
    
14. Priblížiť sa každým dňom navzájom a viac tým, že budeme nasledovať to dobré, čo je v tom druhom. Zblížiť sa navzájom obetavosťou a spojením dvoch vôlí, ktoré už tvoria jedno. Strácať sa a nachádzať v tom druhom a všetko robiť tak dobre, že len Boh ich môže rozlíšiť a rozpoznať, a pritom ich nikdy nerozdelí.
    
15. Pozemské kráľovstvo bolo prisľúbené tichým a láskavým. Keď si myslíme, že ovládame vonkajšie veci, vedzme, kto vládne v nás.
    
16. Uznávam, že Božia dobrota sa nemohla tu na zemi ukázať viac než tak, že mi ťa postavila vedľa seba, čím mi dala Jemu podobný obraz.
    
17. Šťastím neba je láska. Ten, kto viac miloval na zemi, bude mu dané väčšie šťastie v nebi. Nebojme sa preto milovať viac...
    
18. Samotné evanjelium vedelo rozoznať dôstojnosť otroka, robotníka, chudobného, človeka, ktorý poslúcha, pracujem trpí, t. j. najväčšiu časť ľudského rodu.
    
19. Duch nestráca nič, keď je ustálený. Je niečo veľké dať pominuteľnej existencii tu na zemi, pevnú pôdu rodiny.
    
20. V kresťanstve, hlavným princípom manželstva nie je narodenie detí; hlavným cieľom manželstva je dať príklad, vzor, pôvodné zasvätenie celej ľudskej spoločnosti v tejto láske, ktorá je jej spojivom.
    
21. A keďže týmto vzorom každej spoločnosti má byť dokonalá jednota, a tým jednota, kde je všetko rovné a nerozlučiteľné. Z toho vyplýva, že v kresťanskom manželstve všetko sa delí a nič sa neláme.
    
22. V kresťanskom manželstve všetko sa delí,  povinnosti, postavenie: povinnosti sú rovnaké pre obe uzatvárajúce stránky. Obaja musia prinášať rovnaké očakávanie, mať rovnaké srdce v rovnakom pute, ktoré ich má spojiť navždy.
    
23. Existujú ľudia, ktorí chcú uzatvoriť evanjelium do storočí Revolúcie, t. j. keď viac ako inokedy potrebujeme tieto božské poučenia. Ale tieto poučenia nikto nechce prijať...
    
24. Áno, láska je večná, nepozná ani čas, ani vzdialenosti. Povedal som ti, že sa mi nezdá, žeby moje šťastie už začalo. Nezdá sa mi, že by mohlo byť prerušené. Som si istý, že nemôže skončiť.
    
25. Nádej! Omyl mnohých kresťanov našich dní je, že málo dúfajú. V každom zápase, v každej prekážke veria v ruiny Cirkvi. Aj apoštoli v loďke počas búrky zabudli, že Spasiteľ je uprostred nich.
    
26. Keď Boh dal dvom dušiam, aby žili spolu, na takú cenu vsadil ich šťastie, nenechá ich mimo týchto podmienok. V tomto cítime hĺbku tajomstva manželského zväzku: v nemožnosti zaobísť sa jeden bez druhého.
    
27. Ako kresťanstvo očisťuje pojem krásy, zároveň tým rehabilituje ženy. Rehabilituje ich v rodine, keď odstraňuje konkubinát a rozvod. Už nie sú len ozdobou domu, pôžitkom pre oči, sú anjelmi strážnymi manžela a detí.
    
28. Kresťanstvo rehabilituje ženy v spoločnosti tým, že ich pozdvihuje z ich občianskej nespôsobilosti, keď im prisudzuje úrad charitatívnej lásky. Rehabilituje ich v listoch a svätý Hieronym píše kresťanským ženám. Stali sa rešpektovanými a posvätnými bytosťami, môžu sa stať predmetom nezištného a dokonale čistého kultu.
    
29. Vedel som dobre – a Boh mi o tom podal dôkaz – že v smútku potrebujeme priateľov. Ale nevedeli sme, že ich natoľko potrebujeme v šťastí.
    
30. Ten, kto miluje, uteká, lieta a sa teší. Je slobodný a nič ho nemôže zadržať.
    
31. Celým dielom kresťanskej morálky je ustanoviť rovnosť povinností medzi manželmi.
    

Jún

1. S kresťanskými priateľmi cítim ihneď naplnenie prísľubu Toho, ktorý nám povedal, že bude uprostred tých, ktorí sa schádzajú v jeho mene.
   
2. Zo všetkých darov Ducha Svätého najviac chýba sila. Tak málo poznáme tento dar, že mnohí si myslia, že ho vlastnia, keď sú prudkí, násilní a hnevliví – ktoré, opačne, sú práve dôkazom nepokoja, nespokojnosti a slabosti ako všetko, čo je kŕčovité.
   
3. Ani trochu malomyseľnosti, zbabelosti a znechutenia!
   
4. Nič nie je horšie ako oslabiť kresťanstvo, keď sa v ňom hľadá len krása, príjemná a lichotivá pre našu krehkosť.
   
5. Moje spomienky ma vždy udivujú. Obdivujem, žasnem nad dobrotou Božej prozreteľnosti a pýtam sa znepokojene, čo chcela odo mňa, keď som v mladosti dostal toľko milostí.
   
6. Gaudete semper: „Stále sa radujte!“ Je potrebná naozaj veľká odvaha, všetka nábožná opovážlivosť kresťanstva povedať také niečo. A predsa, kresťanstvo má pravdu.
   
7. Je pohodlnejšie snívať ako konať: slzy nás stoja menej ako pot.
   
8. Zosilnime, lebo chorobou tohto storočia je slabosť.
   
9. Kiežby nám zostali tieto dve veci: svätá omša a každodenný chlieb. Kiežby z týchto časných úzkostí vzišla konštrukcia, ktorá oslobodí kresťanstvo a zlepší ľud tým, že si ho bude vážiť.
   
10. Nežná láska voči Bohu, aktívna láskavosť voči ľuďom, správne a neochvejné svedomie voči sebe samej. Toto sú prvky skutočne kresťanskej existencie.
    
11. Nenávidím jansenizmus v jeho morálke ako i despotizmus vo vláde.
    
12. Viac ako inokedy cítim, ako treba milovať Cirkev, ktorá toľko urobila preto, aby nám zachovala, pripravila a umožnila všetko, čo existuje v poznaní, vedomostiach, inteligencii, slobode a civilizácii.
    
13. Je potrebné ujať sa všetkých ľudí, ktorých zničili zo všetkých strán.
    
14. Je treba, aby sa duchovní správcovia zriekli svojich bohatých malých fár, vybraného stádočka uprostred nesmierne početného obyvateľstva, ktoré ešte nepoznajú. Je treba, aby sa starali nielen o biednych, ale o celú triedu chudobných, ktorá nežiada almužnu.
    
15. Naša stále mladá viera je v miere zadosťučiniť potrebám všetkých storočí, ako i uzdravovať zranenia všetkých duší.
    
16. Je veľa modliť sa za tých, ktorých máme radi, ale ešte lepšie je pomáhať im povzbudeniami a radami.
    
17. Prvou povinnosťou kresťanov je nebyť ustráchaným a druhou je nestrašiť druhých; naopak, ubezpečiť znepokojené duše.
    
18. Príčina kresťanskej vedy, dôvod viery je ten, ktorým sa pridŕžam koreňov viery. V ktoromkoľvek životnom stave by som mohol slúžiť, vždy by som dôstojne použil roky, ktoré mi zostávajú ešte prežiť na tejto zemi.
    
19. Hovorím si, že sme povolaní vidieť veľké predstavenie. Je krásne vidieť v našej veľkolepej a slávnostnej dobe, že poslanie mladých ľudí v spoločnosti je vážne a dôležité.
    
20. Keď sme povolaní k prozreteľnostnému poslaniu, vtedy talenty a chyby sa strácajú, aby prenechali miesto vnuknutiu a vtedy ono vedie, udáva smer.
    
21. Keď sa blížime k posvätnému oltáru, je prirodzené, že využijeme túto výsostnú hodinu pre seba a tých, ktorých milujeme.
    
22. Nebojme sa, keď vidíme každým dňom narastať vlnu proletárov, ktorá hrozí, že zaplaví a potopí modernú civilizáciu. Ak sme z týchto chudobných urobili kresťanov, pokryjú svet, aby ho obnovili.
    
23. (Svadba Frederika Ozanama) V stredu, 23. júna, o 10.00h ráno, v kostole Sv. Niziera bol váš priateľ na kolenách... vedľa neho by ste videli mladú, nežnú a srdečnú dievčinu v bielych šatách so závojom. A ja ani neviem, kde som bol; cítil som, že so slovami posvätenia zostupuje na mňa Božie požehnanie.
    
24. Človek sa chce rozprávať s Bohom, modlitba však na to nestačí. Potrebuje spievať, potrebuje posvätné slávnosti, ktoré vyjadrujú svojím spôsobom, priebehom, chorálmi, chvíľami ticha a spevmi hnutia duše,... aby sa tak priblížil k nekonečnu.
    
25. Nevieme dostatočne, čím bola Cirkev v prvých storočiach kresťanstva. Nebolo to však miesto, kde sa šlo na pol hodinu v týždni, aby tu narýchlo splnili svoju povinnosť nábožnosti.
    
26. Keď sme spoznali pravdu a podľa nej sa riadime v živote, musíme ju vedieť aj obhájiť: to je úloha kontroverzie, umenia vedieť vysloviť opačné stanovisko.
    
27. Hádka je nebezpečná pre tých, ktorých sa usilujeme presvedčiť. Je isté, že kresťania sa púšťajú do náročnej služby polemiky – robia to s čistým úmyslom slúžiť Bohu a získať ľudí. Nie je dobré kompromitovať svätosť cieľu násilnými prostriedkami.
    
28. Všetky udalosti posledných rokov ma utvrdzujú, že som sa správne rozhodol vo svojom životnom stave.
    
29. Stále sa staraj o služobníkov ako aj o pánov, o robotníkov ako aj o bohatých. Je to jediná cesta spásy pre Cirkev vo Francúzsku.
    
30. Veľké povinnosti si žiadajú veľké úsilie, udržujú dušu v bdelosti, opájajú ju. Duša si postupne osvojuje tieto veľkodušné návyky, ktoré sa stávajú skutočnými čnosťami.

Júl

1. Boh nie je len veľký zememerač a zákonodarca, je aj veľký umelec.

2. Chcel by som spojiť svet sieťou lásky.

3. Vždy, keď oko prebehne avenue sfíng a prejde labyrintom mýtov a alegórií, spozná v hĺbke svätyne tajomnú múdrosť ľudského rodu, ktorou je Božie slovo.

4. Všetky národy majú dobré či zlé náboženstvo. Náboženstvo je teda univerzálna, ustavičná a teda právoplatná potreba ľudstva. Boh, ktorý mu daroval túto potrebu, sa rozhodol, že ju i naplní. Existuje teda skutočné náboženstvo.

5. Príroda svojou jednoduchosťou a panenstvom je hlboko kresťanská. Je naplnená slávnostnými smútkami a nevypovedateľnými útechami. Hovorí len o smrti a zmŕtvychvstaní, o minulých pádoch a o budúcom oslávení.

6. V božej oblasti - na mori - sú hry večné. Každý deň znovu začínajú a menia sa podľa vanutia vetra a výšky morských vĺn.

7. Ktoré miesto je krajšie, inšpirujúcejšie pre filozofiu ako tieto úskalia večne ošľahávané vlnami, pri ktorých možno stráviť celé dni pozorovaním nesmiernosti nebies a oceánu.

8. Ktorý hlas je výrečnejší ako tieto vlny, ktoré jedna po druhej sa hlučne trieštia o pobrežie, akoby chceli prehlásiť všemohúcnosť Tvorcu, ktorý ich tu zastaví.

9. Pobyt na vidieku nás v mnohom poučuje a utešuje, o čo sa ukracujeme, keď sa uzatvárame medzi múry našich miest.

10. Hory sú božské: nesú stopu ruky, ktorá ich uhnietla.

11. Keď som na vrcholoch hôr, po ktorých človek zriedka kráča a na brehu riek, v ktorých sa napája len kamzík a orol, keď som uprostred rastlín, ktoré kvitnú len preto, aby šírili svoju vôňu pre osamotené miesta, zakúšam pocit morálnej čistoty.

12. Je úžasné, že pustovníci a mnísi všetkých dôb sa zriekali zbytočných a povrchných radovánok spoločnosti, a vždy vyhľadávali za miesta ich samoty malebné polohy nádherných pohľadov na prírodu a nikdy si neodopreli potešenie očí na túto krásu.

13. Boh skutočne zasial poéziu plným priehrštím ako kvety. Je potrebné však vedieť ich zbierať.

14. V hĺbke ich hesla: sloboda, rovnosť, bratstvo, je samotné Evanjelium. Nič nie je stratené, ak zabránime, aby sa od neho vzdialili. Všetko je stratené, ak to nedáme najavo.

15. V čase, keď je bratstvo napísané na fasádach všetkých našich verejných inštitúcií, láska, t. j. prejav kresťanského bratstva sa stal podozrivým v ušiach ľudu.

16. Bolo by vynikajúce, keby sa niekoľko priateľov pridružilo ku mne. Potom by sme spojili naše úsilie, tvorili by sme spoločne a ostatní by sa ku nám pridali.

17. Spojme sa, aby sme boli dobrými kresťanmi. Také priateľstvo môže byť len požehnané nebom.

18. Keď kráčajú dvaja muži spolu, majú zvyk kráčať rovnakým krokom. Tak isto dve spriaznené duše, ktoré kráčajú životom spoločne.

19. Nikadiaľ nemôžeme prejsť bez toho, aby sme tam nezanechali trochu našej lásky. Podobne ako baránky, ktoré zanechávajú chumáčiky svojej vlny na tŕňoch.

20. Duch sa cíti slobodný, keď koná, keď sa hýbe obetavosťou a radosťou, a nie vtedy, keď sa uzatvára do seba a zostáva úplne nečinným, keď sa ho nič nedotýka a nič ho nepriťahuje.

21. Nemám rád a vôbec nezdieľam rigorózne učenie niektorých kresťanov, ktorí – hoci to nevedia – vzďaľujú sa od pravého ducha viery.

22. Keď je srdce radostné, vnútri možno počuť pieseň, ktorá nenaruší ani vážne povinnosti ducha.

23. Priateľstvá živia spomienky a viete, že spomienka skrášľuje všetky veci, idealizuje realitu, očisťuje obrazy a ľahšie uchováva milé dojmy ako nepríjemné pocity.

24. (Narodenie Márie Ozanamovej): Zakúšam, že nové oddanosti neuvoľňujú tie staré putá. Tak ako iné sily, i sila lásky narastá, keď ju viac dávame.

25. Nič viac nezblíži dvoch ľudí, ako keď spoločne jedia, cestujú, pracujú. Ak teda tieto čisto materiálne úkony majú takú moc, tak potom morálne skutky ešte viac.

26. Pozrite, uprostred týchto možností dobra a zla, z ktorých sa skladá náš osud, ako je dobre, že sme dvaja! Sme silnejší, veľkodušnejší, obetavejší, šikovnejší a aj slzy schnú rýchlejšie, keď ich zotrie ruka priateľa. Sme viac ušetrení aj od úderov, keď ich zastaví ochranná ruka.

27. Boh je tvorcom všetkej poézie, štedro ju zasial v stvorení. Chcel, aby bol svet dobrý a aj krásny.

28. Všetky diela stvorenia majú svoju vlastnú hmotu, ale zároveň sú viditeľným znakom božských myšlienok.

29. Celá príroda vlastne poučuje človeka symbolmi. Aj človek odpovedá svojmu stvoriteľmi symbolmi.

30. Veľa som uvažoval o metafyzike umenia. Často som sledoval definície krásy. A tak počas desiatich rokov robím len jedno: študujem krásu v literatúre a ešte stále som by som nevedel povedať, čím je.

31. Dívam sa s istým súcitom na tých, ktorí hľadajú potešenie v ruchu sveta, hoci potešenie sa nachádza v hĺbke srdca, v mojom mysliacom ja.

August

1. Je milé snívať, ale keď snívame, tak spíme. A keď spíme, nič nerobíme. Ku konaniu je potrebné mať neotrasiteľné oko, nepochybné presvedčenie a posvätný cieľ, ku ktorému smerujeme.
2. Láska k sebe bude základom môjho osobného života; láska k mojim blížnym bude základom môjho spoločenského života; nad oboma sa bude vznášať láska k Bohu ako prvotný princíp a posledný cieľ všetkých mojich skutkov.
3. Najväčší ľudia sú tí, ktorí si nikdy neplánovali svoj osud, ale sa nechali viesť za ruku.
4. Na perách kňaza sa nachádza milosť, ktorá posilňuje a obracia.
5. Sloboda nespočíva v retrográdnej pochybnosti, ktorá by kompromitovala duchovný pokrok.
6. Pán Ježiš... zostal na hore Tábor len chvíľu, a neuchoval sa nám obraz z jeho Premenenia. Ale na kríži zostal skoro celý deň a jeho ukrižované človečenstvo je na všetkých našich oltároch. Nedivím sa preto, že jeho duch sa prejavuje zvlášť tam, kde je Cirkev prenasledovaná.
7. Vždy ma zachytili Dávidove slová, ktorými prosí Boha, aby „ho naprával hlasom priateľa“.
8. Slová nám boli dané, aby boli hrádzou, ktorou sa zastavuje silná vlna. Sú akoby zrniečkom piesku, na ktoré naráža morská vlna.
9. Kresťanstvo sa stavia len proti zlu. Požehnáva naše žatvy, požehnáva vodu a olej, posväcuje chlieb, učí o vzkriesení tela.
10. Nie, nie! Morálna sila nie je strohosťou a bezcitnosťou. To, čo je silné, sa nevzpiera, ale sa dvíha po tom, ako bolo ohnuté.
11. Umenie dosahuje svoj vrchol vtedy, keď sa sila stretne s milosťou a ideál so skutočnosťou.
12. Otupená, ale ešte viac všeobecná nevedomosť je tá, ktorá si myslí, že kresťanstvo odsudzuje citlivú prirodzenosť.
13. Sťažujme sa menej na našu dobu a viac na seba samých.
14. Ako kresťan spĺňate všetky povinnosti voči ľuďom, ale či vari netreba spĺňať aj povinnosti voči Bohu? Či mu netreba slúžiť? Žiť v úzkom spojení s ním? Či nenachádzate v tejto službe nesmiernu útechu?
15. Moja drahá Marienka, aj ja ti chcem blahoželať k meninám. Je to naozaj veľký sviatok, pretože je sviatkom Panny Márie. Volá sa ako ty; a keď ti ona sama dala toto meno, treba, aby si jej darovala svoje srdce.
16. Neustále budem poctivo hľadať pravdu. Nikto si to nepraje úprimnejšie ako ja. Každý večer prosím takto: Bože, osvieť ma.
17. Verím v pravdu kresťanstva. Ak sú proti nej námietky, verím, že sa skôr či neskôr vyriešia. Verím dokonca, že niektoré z nich sa nikdy nevyriešia, pretože kresťanstvo hovorí o vzťahu konečna s nekonečnom, a my na tejto zemi nikdy nepochopíme, čo je to nekonečno.
18. Napokon, čo je vlastne stvorenie, ak nie nádherná reč, ktorá nás udržuje noc a deň?
19. Stále ideme za Bohom, ktorý je skrytý. Skrýva sa tak, aby sme ho hľadali, ale tak, aby sme ho našli, pretože chce zakúsiť lásku a neprestať dúfať.
20. Cestovanie je zaujímavé kvôli otázkam, ktoré si z neho prinášame a ktoré nás prenasledujú. Tieto otázky budú vyriešené pohľadom na miesta a ľudí.
21. Kresťanstvo... si nikdy nepredstavovalo svojich svätých ako necitlivých, chladnokrvných ľudí, bez zápalu a slabostí. Vníma ich takých, akých ich stvorila príroda: zanietených, vášnivých, omylných, ale i schopných zotrieť jedným dňom pokánia mnoho chybných rokov.
22. (Blahorečenie F. Ozanama). Panna Mária z Burgos! Ty si i Panna Mária z Pise a Milána, z Kolína a Paríža, z Amiensa a Chartres, Kráľovnou všetkých veľkých katolíckych pútnických miest. Áno, skutočne si krásna a ľúbezná, pretože jediná tvoja myšlienka spôsobuje, že milosť a krása zostupujú na ľudské diela a skutky.
23. Významné knižné diela sú na to, aby sme ich čítali, o nich meditovali, študovali ich a komentovali. Obsahujú viac ako prisľubujú, každé ich slovo prináša osvietenie.
24. Nič netrvá dlhšie ako naučiť sa žiť v slobode.
25. Nesprávne sa ľudia domnievali, že poézia je stvorená pre potešenie malého počtu privilegovaných ľudí alebo niektorých národov. Poézia, to je večná oslava.
26. Musíme pochopiť, že keď sme dostali, musíme dávať. Keď sa nás zmocnila veda, poznanie, musíme tvoriť umením, pretože pravda je neoddeliteľná od krásy.
27. Existujú veľmi nadaní ľudia, ktorí sa zle vydali životom kvôli tomu, že sa im nedostalo dostatočného vzdelania alebo ich zviedlo zlé okolie. Mnohí z nich trpko pociťujú bolesť z nevery. Dlhujeme im súcit, ktorý nevylučuje úctu.
28. Všetka posvätná a svetská literatúra sú vlastne písmená, ktorým Boh vpisuje svoje meno do ľudského ducha, podobne ako ho píše na oblohe hviezdami.
29. Nebudem sa usilovať zadržiavať ťa v nižšej oblasti, ale túžim, aby si vystupoval vždy vyššie, anjel môj, pretože ma vedieš so sebou a dovedieš ma do neba.
30. Najväčšie dobro, ktoré môžeme vykonať druhým je nie to, keď im odovzdáme naše bohatstvo, ale keď im dáme spoznať ich vlastné bohatstvo.
31. Máme jeden veľmi starý zlozvyk, a to, že sa dívame ako na stratené to, čo darujeme Bohu!

September

1. Ak Boh je pravda sám o sebe, z toho vyplýva, že každá veda je v jadre dobrá sama, že to, čo je pravdivé, je výsostne želateľné.

2. Neodsúvajme svoju vieru do oblasti špekulácie a teórií, berme ju vážne a nech je ňou náš život stále poznačený.

3. Vždy som si prial, aby laici ešte lepšie slúžili viere tak, že sa zmocnia všetkých detailov vedy a budú ich rozoberať po kresťansky, než aby zostali len pri všeobecnom apologetickom výklade.

4. Nikdy sa netreba uspokojiť len s približnosťou, ktorá by nikdy nemala uspokojiť kresťanské svedomie, keď ide o obhájenie pravdy.

5. Práve preto, že katolíci sú napádaní, je žiaduce, aby konali tak, aby si ich vážili a zakúsili ich zastúpenie v politike, vo vede a v umení.

6. Je potrebné ukázať, že nás zaujímajú všetky pravdy, že si prajeme pokrok oprávneného poznania a že uprostred zápasov máme ešte dosť pokojnú dušu, aby sme snívali o mierumilovných záujmoch štúdia.

7. Medzi duchovenstvom každý deň narastá počet tých, ktorí chápu, že pre kňaza čnosť bez vedy nestačí.

8. /Úmrtie F. Ozanama/ „Prečo by som sa bál Boha? Veď ho tak milujem.“

9. /Sviatok bl. F. Ozanama/: „Keď nás Boh odvoláva z našej funkcie, ukazuje našim užasnutým očiam, čo On - veľký neviditeľný a všade prítomný umelec - urobil zo všetkých našich námah, ktoré sa nám zdali zbytočné a rád prijíma vo svojom veľkom paláci všetky tieto nepatrné diela našich rúk.“

10. Pravda ma nepotrebuje, ale ja potrebujem ju.

11. Nemáme dosť viery, vždy chceme nastolenie náboženstva politickými cestami /.../. Poznáme chabo dejiny cisára Konštantína, ako sa stal kresťanom práve preto, že svet bol na viac ako polovicu kresťanský.

12. Ak chcete slúžiť Bohu, je potrebné urobiť užitočným všetko, čo vám dal a vyťažiť čo možno najviac z vašich schopností.

13. V každej vede je autorita, pravovernosť, od ktorej sa nemožno vzdialiť bez následkov.

14. Verím v Cirkev, ktorá je nad všetko na svete, ale priznávam jej právo, aby si sama sebe označila medzu svojho zásahu a právomoci.

15. Netreba veriť, že viera zdržiava kresťanov od ľudského poznania. Náboženstvo, ktoré im dodáva istotu, ich nenecháva zaháľať. Náboženstvo... im odporúča vedu, poznanie.

16. Viera nás navyká na to, aby sme si utvárali presvedčenie, pevnosť, disciplínu.

17. Boh a veda, kresťanská láska a štúdium: či to nestačí na očarenie vašej mladosti?

18. Mladí ľudia sa nemajú zaoberať systematikou, ale získavaním značného množstva udalostí, ktoré budú stravovať, keď budú mať tridsať rokov.

19. Verím v autoritu, moc ako prostriedok, v slobodu ako prostriedok a v lásku ako cieľ.

20. Vyčítate robotníkovi neschopnosť a lajdáctvo, a pritom ste nikdy nepodporili a a obávali ste sa združení, ktoré robotníka približovali k jeho seberovnými. V týchto združeniach by mohol zakúsiť bratské napomenutie, byť obklopený príkladmi a podnetmi a tak mu zaisťovať celoživotnú výchovu potrebnú pre človeka, ktorý je vždy slabý a stále pokúšaný.

21. My, katolíci, sme potrestaní za to, že sme vložili svoju dôveru do nadania našich veľkých osobností a nie do moci nášho Boha.

22. Dvanástim chudobným mužom bolo dané obrátiť svet. Práve synovia chudobných nesú neveriacim národom svetlo viery.

23. Myslím si, že zoči-voči moci je treba dať miesto posvätnému princípu slobody... myslím si, že je treba upozorniť odvážnym a prísnym hlasom takú moc, ktorá využíva a zneužíva namiesto toho, aby sa obetovala.

24. Stratili sme mnoho mladých duší, pretože sme im ponúkli príliš mäkkú náboženskú výchovu a nepripravili sme ich na zápasy a obety, ktoré ich čakajú.

25. Ach! Keby sme mali svätých! Ale môžeme pochybovať, že Boh ich nepripravuje pre toto storočie, v ktorom nám dal Mons. Affre?

26. Nepochybujme o tom, že sv. Vincent de Paul predvídal zlo a potreby našej doby. Nebol mužom, ktorý by staval na piesku, alebo že by staval niečo, čo má trvanie dvoch dní.

27. Svätý patrón nie je obyčajným vývesným štítom Spolku... Je životom, ktorý treba ďalej žiť, srdcom, od ktorého sa treba nechať zapáliť, múdrosťou, v ktorej treba hľadať podnety.

28. Keby sa veľký počet kresťanov a zvlášť duchovných staralo o robotníkov, boli by sme si istejší budúcnosťou.

29. Prial by som si zničenie politického ducha v prospech sociálneho ducha.

30. Už viackrát som hovoril o kritickej dobe, ktorou človek prechádza v čase svojej mladosti... Zápas sa odohráva na dvoch odlišných poliach: medzi pravdivým a falošným, medzi dobrom a zlom. A zatiaľ čo pochybnosť sa zmocňuje ducha, vášne hýbu hlbinou jeho srdca.

Október

1. Ten kto sa prihovára stredoškolskej mládeži, nemá nikdy zabúdať, že vzdelávanie je zodpovedné za výchovu.

2. Najužitočnejšie v tejto činnosti je ukázať študujúcej mládeži, že možno byť katolíkom a mať pritom zdravý rozum, že možno milovať náboženstvo a zároveň slobodu.

3. Zdá sa mi, že dnešné ľudstvo je podobné cestujúcemu, o ktorom hovorí evanjelium: aj ono, keď kráča po cestách, ktoré mu naznačil Kristus, padá do pasce zbojníkom a zločincom „Myslenia“.

4. Požehnanie 4. prikázania spadá na hlavu svätých. Tu, na zemi si ctili nebeského Otca, preto budú dlho žiť. Telesná nesmrteľnosť je im udelená v ich dielach. Preto všetci, ktorí nasledujú sv. Augustína, sv. Benedikta, sv. Bruna, sv. Františka majú naďalej duchovné potomstvo a ich zástupcovia stoja uprostred ruín minulosti.

5. Život je škola, kde sám Boh vyučuje kresťanov: v tejto škole nie je veľa prestávok, je v nej veľa únavy, prísne cvičenia, ťažké na pochopenie. Ale Učiteľ je dobrý, cvičenia majú za úlohu, aby sme sa stali lepšími a dokonalými.

6. Hlavná ťažkosť novej éry je nájsť nových ľudí.

7. V súčasnosti sa svet okolo nás zmieta v otázke, ktorá sa netýka osôb alebo politických foriem, ale je to sociálna otázka; (...) je to zápas tých, ktorí nemajú nič proti tým, ktorí majú príliš.

8. Nemyslime si, že už máme vyrovnaný dlh voči ľudu, ak sme ich naučili len čítať, písať a počítať.

9. Vytvorili sa dve školy, ktoré všetko usmernili buď k výrobe, alebo k rozdeľovaniu bohatstiev.

10. Pre nás, ktorí sa hlásime k duchovným osobám, máme vyššiu mienku o osude ľudstva. Keďže v ľuďoch rešpektujeme ich nesmrteľnosť, ktorí dostali do daru večnosť, považujeme ich vo viacerých ohľadoch za pánov ich vlastného šťastia alebo terajšieho nešťastia.

11. Vždy ste ma poznali ako niekoho, kto je nadšený za slobodu, za oprávnené výdobytky ľudstva, za reformy, ktoré vedú k pozdvihnutiu ľudskej morálky, za pravdu o rovnosti a bratstve, ktoré sú vlastne len uplatnením evanjelia v pozemskej oblasti.

12. Ľudia málo milujú skutočnú slobodu, a tou je sloboda blížneho.

13. Právo hlása, čo má byť, hoci veľmi dobre vie, aká veľká vzdialenosť ho oddeľuje od toho, aké je.

14. Tieto dva systémy, ktorých jeden zužuje ľudský osud na produkciu a druhý na užívanie života, vedú dvomi odlišnými cestami k materializmu. A my nevieme, či máme väčšiu hrôzu z tých, ktorí pokorujú chudobných robotníkov až natoľko, že z nich robia nástroje šťasteny bohatých alebo či máme väčšiu hrôzu z tých, ktorí ich kazia natoľko, že im komunikujú vášne zlých boháčov.

15. Ak násilná zrážka hojnosti a chudoby spôsobuje otras zeme pod našimi krokmi, našou úlohou kresťanov je zasiahnuť a postaviť sa medzi týchto dvoch nezmieriteľných nepriateľov.

16. Ak chcete slúžiť Bohu, je potrebné, aby ste ocenili všetko, čo ste dostali a vyťažili z vašich schopností všetko, čoho sú schopné.

17. Chodíte si pokojne z jedného konca pokojného mesta na druhý. Ale (...) máte jedného nepriateľa, ktorého nepoznáte dosť dobre, o ktorom nechcete, aby vám rozprávali, a o ktorom sme sa rozhodli povedať vám...: bieda.

18. Nehovorte, že chceme, aby bieda bola večná: tá istá moc, ktorá nám oznamuje, že chudobných budeme mať vždy medzi sebou, nám káže, aby sme urobili všetko pre to, aby jej už nebolo.

19. Mám len jedinú nádej, ale je veľká: že uprostred rozkladu politickej spoločnosti sa kresťanstvo upevní.

20. Ak moderné spoločnosti ochoreli následkom pochybnosti a omylu, vieme tiež, že Boh utvoril vyliečiteľné národy.

21. Kresťanstvo nestvorilo ľudstvo, ale ich obnovilo. Netvorí, ale premieňa.

22. Veril som a ešte verím možnosti kresťanskej demokracie. V oblasti politiky dokonca ani neverím v niečo iné.

23. To čo viem o dejinách, mi umožňuje veriť, že demokracia je prirodzeným výrazom politického pokroku a že Boh k nej vedie svet.

24. Avšak demokracia môže žiť len vďaka obetavosti, obetiam... Vložme dušu do sochy slobody a a ona ožije.

25. Kresťanstvo nikdy lepšie neposlúžilo ľudstvu a nikdy viac neprejavilo svoju božskú silu ako vtedy, keď zápasilo proti hroznému nebezpečenstvu barbarstva, nevzdelanosti.

26. Všetko, čo bolo povedané ako dobré a správne, patrí najskôr kresťanstvu. Takto Cirkev prijímala antickú múdrosť a diskutovala o nej. Cirkev nebola nikdy podozrievavá: bola a je vždy pohostinná, prijímajúca.

27. Veľké otázky, ktoré zmietajú ľudstvom, sa menia pomalšie, ako by sme si mysleli. Nie že by som veril večnému kruhu Vica (taliansky historik a dejepisec, ktorý hlásal, že v opakujúcich sa dejinách sa v každom národe nachádzajú tri generácie: božská, heroická a ľudská, pozn. prekl.). Je treba veriť, že pokrok je možný, ale zároveň aj na to, že stále existujú všetky možné potreby a všetky možné pokušenia ľudskej prirodzenosti.

28. Vyššie triedy stratili vieru a morálku, ale ich zvyšky vidím medzi jednoduchým ľudom.

29. Nielenže potrebujem mať mnoho lepších ľudí ako som ja, ale potrebujem spojencov medzi mojou nepatrnosťou a Božou nesmiernosťou.

30. Veľké duše, ktoré sa tesne približujú k Bohu, preberajú od Neho niečo prorocké.

31. Tu, na zemi pracujeme a namáhame sa bez toho, aby sme videli koniec a výsledky. Ale Boh ich vidí.

November

1. A my, môj drahý priateľ, neurobíme nič preto, aby sme sa podobali týmto milovaným svätým? Uspokojíme sa s nariekaním o sterilnosti terajšieho obdobia? Pritom každý z nás nosí v srdci zárodok svätosti, ktorého len jednoduché chcenie by stačilo na jeho zakvitnutie.

2. Blažení tí, ktorí pamätajú na mŕtvych. Často je to najlepší prostriedok, ako spĺňať svoje povinnosti voči živým.

3. Keď nám Božia Prozreteľnosť odníma ľudské prostriedky, dáva nám lepšie pocítiť, že sa o nás stará.

4. Čím viac sa množí počet duší v tomto neviditeľnom svete, ktoré nám boli drahé a ktoré nás opustili, tým silnejšie cítime príťažlivosť, ktorá nás pobáda ísť ďalej.

5. Život je veľmi krátky. Čoskoro príde hodina, kedy podľa slov Svätého písma sa pripojíme k veľkému zástupu, ktorý nás predišiel po cestách viery a lásky.

6. Očistec je prísny, ale nie beznádejný. Treba ho porovnať s púšťou pustovníkov, kde je všetko pokáním, ale kde majú i svoje palmy, svoje studne a sú navštevovaní anjelmi.

7. Nikdy nesmieme veriť, že mladá kresťanská duša je mŕtva. Nie je mŕtva, len spí.

8. Myšlienky o náboženstve by nikdy nemali žiadnu hodnotu, keby neboli praktické a pozitívne.

9. Všetko, čo môj rozum môže požadovať je, že ho nenútim veriť absurdite.

10. Dávajte si pozor, pretože nebezpečenstvom počestných duší a vznešených sŕdc je zúfať si nad naším storočím. Vytrhnite sa z malomyseľnosti tých, ktorí vraj nechcú nič podniknúť, aby – ako hovoria – tak nenapomáhali úpadku Francúzska a civilizácii; tým, že ohlasujú skoré zruinovanie krajiny, napokon ho len urýchľujú.

11. Nestačí zachrániť Francúzsko raz či viackrát. Veľká krajina potrebuje byť zachraňovaná každý deň. Prozreteľnosť, ktorá sa rozhodla udržiavať nás v napätí dovoľuje, že prichádza jedno nebezpečenstvo za druhým.

12. Absencia je len krátkou skúškou, nemá nám znepokojovať hĺbku srdca.

13. Najhoršie je, že náboženstvo je kompromitované týmito nerozumnými ľuďmi, ktorí si považujú za česť obhajovať ho z tribúny a napĺňajú svojimi dobrodružnými príbehmi kulisy Opery (divadla).

14. Po nesmiernej úteche, ktorú katolík zakúša pri oltároch a po rodinných radostiach, nepoznám väčšie šťastie ako hovoriť k mladým ľuďom, ktorí sú rozumní a majú dobré srdce.

15. Áno, sme neužitočnými služobníkmi. Ale sme služobníkmi a mzda je nám daná len za podmienky, že budeme pracovať v Pánovej vinici, na mieste, ktoré nám bude určené.

16. Našiel by si hlboký pokoj a spokojnosť, keby si sa nechal preniknúť týmito myšlienkami, že tu na zemi sme len preto, aby sme splnili vôľu Prozreteľnosti. Že táto vôľa sa napĺňa deň čo deň a že ten, kto zomiera a zanecháva nedokončené dielo, tiež postúpil v očiach najvyššej spravodlivosti podobne ako ten, ktorý mal čas dokončiť ho.

17. Povedali ste mi, že kresťanské zväzky sú korunované nekonečnými radosťami... Svätá Alžbeta nám dala spoznať mravne čisté tajomstvá manželskej zbožnosti.

18. Niečo skvelé: človek túži po nesmrteľnosti a zároveň sa jej bojí. Chce, prenasleduje nesmrteľnosť svojím menom, ktoré napokon musí zomrieť a  pochybuje o trvaní svojej duše.

19. Už sa tak nepridŕžame zeme, keď korene, ktorými sme boli s ňou spojení, sú časom porušené.

20. Smútok má svoje nebezpečenstvá a často sa pletie s lenivosťou; dokonca ju nahrádza v bývalom zozname hlavných hriechov.

21. Našťastie plačeme aj od radosti: existujú veľmi lahodné pocity, ktoré sa nedajú ináč vyjadriť slovami.

22. Ľudské dcéry budú čítať v skutkoch sv. Cecílie, na čo by mali použiť poklady umenia a šarmu krásy, keby ich Boh nimi obdaril.

23. Pocit vlastnej slabosti je jedným z hlavných prameňov melanchólie, prítomnosť katolíckej myšlienky v našej duši je prvým liekom, ktorý jej odporuje (sa jej stavia do cesty).

24. V Novom zákone svätí sú typom čností, ktoré praktizovali. Podobne ako sv. Lukáš, sv. Cecília, sv. Katarína stávajú sa patrónmi jednoduchých alebo slávnych povolaní, v ktorých sa posväcovali.

25. Aký dobrý musí byť Boh, moja drahá priateľka, keď aj človek je toho schopný. Sme nespravodliví, keď sa sťažujeme, že na zemi už niet svätých, a pritom ich máme okolo seba!

26. Viem, že Boh, Cirkev nepotrebujú básnikov alebo učiteľov viery. Potrebujú ich slabí kresťania, ktorých pohoršujú odpadnutia, zrady. To sú tí, ktorí neveria a ktorí pohŕdajú našou chudobou ducha. My sami potrebujeme niekedy vidieť pred nami väčších a lepších ľudí.

27. Postupne, ako kráčame životom, či nemáme niekedy pred očami závoj smútku a netreba si zvykať dívať sa na pozemské krásy takto, aby sme sa vedeli od nich odpútavať?

28. Predovšetkým sa chráň malomyseľnosti: je smrťou duše.

29. Chcime všetko, čo chce Boh, aj neistotu, neurčitosť. Presne povedané: neistota je skúška, ktorú nám posiela, aby spoznal našu dôveru v Neho. Život, smrť, dokonca i čnosť urobil neistými, nestálymi.

30. Myšlienka nestálosti ľudských vecí nemá narušiť našu odvahu a stlmiť našu činnosť, ale nás má viac pripútať k terajšej povinnosti tak, že nás presvedčí o neznalosti budúcnosti.

December

1. Ach, keby sme mali viac lásky, keby sme vedeli vytrvať v kričaní na poplach a v modlitbe za zblúdené mysle, aby sme zachránili aspoň niektorých!
   

2. Málo si cením chladných a skvelých ľudí, ktorí sú zvyknutí opovrhovať symbolmi a pohŕdať skvelou detinskosťou pocitu.
   

3. Veda je naozaj nedostačujúca na to, aby doviedla človeka k plnosti jeho nesmrteľného osudu!
   

4. V duši kresťanov sa želania stávajú modlitbou, smerujú k Bohu a nadobúdajú božiu moc.
   

5. Zásluhou umenia nie je to, že vynachádza myšlienky. Tie sú vlastníctvom všetkých, podobne ako vzduch a svetlo. Medzi ľuďmi je menej rozdielov, ako by sa na prvý pohľad zdalo.
   

6. Úplná pravda, dokonalosť poznania nie sú na zemi. Zbytočne sa pokúšame dosiahnuť ich stavaním Babylonu našej ctižiadostivej pedantérie. Keď prichádzame do polovice diela, zatočí sa nám hlava a jazyky sa popletú.
   

7. Nebojme sa byť tak trochu deťmi, pretože detstvo je dobré a milé Bohu.
   

8. Viete dobre, že pripisujem veľkú cenu a nesmierne sa teším z tých jednoduchých vecí, ktoré predstavujú veľké idey.
   

9. Táto podivuhodná otázka vzťahov medzi Cirkvou a štátom sa nikdy neskončí... Zmieta... a môže nútiť jedných k štúdiu náboženstva a iných k životu v slobode. Môže úplne oddeliť duchovenstvo, ktoré sa ešte pridŕža tradícií absolutizmu; môže krajinou hlboko pohnúť.
   

10. Boh nemôže požadovať, aby náboženská pravda, t. j. potrava nevyhnutná pre všetky duše, bola výsledkom dlhých a nemožných bádaní veľkého počtu nevzdelancov.
    

11. Ak silné otrasy otriasajú srdcami a zároveň ich dvíhajú; a ak je to chvíľa veľkého uvoľnenia, je to zároveň chvíľa, kedy sa obetavosť stáva ľahšou, pretože sa natoľko nepridŕžame záujmov, ktoré sme videli oslabené.
    

12. Francúzski kňazi, neurážajte sa slobodou slova laika, ktoré vyzýva vašu občiansku horlivosť.
    

13. Ťažkosti náboženstva sú ako ťažkosti vedy: vždy budú existovať. Keď niektoré z nich objasníme, už to je veľa, ale náš život nestačí na to, aby sme ich zdolali.
    

14. Robiť v odbore náboženstva to, čo sa robí v odbore vedy: uistiť sa o istom počte dokázaných právd a následne námietky odovzdať vedcom na štúdium.
    

15. Pravda musí byť na dosah maličkým a náboženstvo spočíva na dôkazoch prístupných i tomu poslednému z ľudí.
    

16. Každý krok, ktorý konám pri štúdiu posilňuje moje presvedčenia. Čítam cirkevných otcov a žasnem nad morálnou krásou a filozofickou zreteľnosťou, ktorými ma oslňujú.
    

17. Ach, priateľ môj! Keď máme to šťastie, že sme sa stali kresťanmi, je veľkou cťou narodiť sa ako Hebrej, cítiť sa synom týchto patriarchov a prorokov, ktorých slová sú také krásne, že Cirkev nenašla nič krajšie, čo by vložila do úst svojich detí.
    

18. Len evanjelium prevyšuje Dávidove piesne a to preto, lebo je ich naplnením a všetky prísľuby, horlivosť a svätá netrpezlivosť proroka nachádzajú svoj cieľ v Spasiteľovi, ktorý vzišiel z jeho pokolenia.
    

19. Kresťanská veda je pokorná a neverí, že by jeden život bol príliš mnoho na to, aby si zakúpil pravdu, hoci i tú najmenšiu.
    

20. Je dobré, aby sa laici navrátili k pokore svojich funkcií ako filozofi, archeológovia, prírodopisci. Nech bdejú nad tou časťou pravdy, ktorá spadá do ich oblasti. Je potrebné, aby slúžili Cirkvi tak, že budú konať po kresťansky svoje povolanie vedcov.
    

21. Láska je nepokojná: nič ju neuspokojí, ale ani nič jej nie je zaťažko.
    

22. Obviňujú nás z toho, že pohŕdame ľudským duchom. Práve naopak: z úcty k nemu nedovoľujeme zabudnúť na prácu našich otcov. Nič nie je krajšie ako táto trvalosť.
    

23. Keby títo ľudia s veľkým duchom boli vždy na tej istej rovine, mohli by sme veriť, že sú bohmi. Je potrebné, aby sa znížili a aby nám dali zahliadnuť, že sú ľuďmi.
    

24. Pekné sviatky a zároveň, ako nás vedú k vážnejšej úvahe o Bohu, pomáhajú nám účinnejšie pamätať na ľudí.
    

25. Lebo Bohu sa zvlášť páči požehnávať to, čo je malé a nepostrehnuteľné: strom v jeho semene, človek v jeho kolíske a dobré skutky v skromnosti ich začiatkov.
    

26. Poistili sme sa a hľadali sme vás na mieste, kde sme boli istí, že vás stretneme: chcem povedať – v jasličkách Božieho dieťaťa Ježiša. Tu, počas celej vianočnej novény sme mali čas odporúčať všetkých tých, ktorých máme radi.
    

27. Kde sú diela, ktoré poukazujú na vašu vieru a ktoré nám môžu rešpektovať a pripúšťať ju?
    

28. Nemáme dva životy, jeden, aby sme hľadali pravdu a druhý, aby sme podľa nej žili. Preto sa nám Kristus dáva poznať.
    

29. Dobro a krása nestarnú. Mladosť citu je uchránená od stôp času, ktorý dáva vyblednúť a popularizuje všetko ostatné.
    

30. Keď chcelo kresťanstvo znovu navrátiť žene jej prirodzené miesto v rodine, muselo od základov pretvoriť veľké dielo, ktorým je ustanovenie manželstva a vložiť do neho všetko, čo pohanstvo nepoznalo.
    

31. Pánovo požehnanie spočíva na rodinách, ktoré pamätajú na predkov.